Po vzniku strechy športu - KŠZ končí činnosť

novinka-ksz

Keď v r. 1990 ukončil svoju činnosť Slovenský ústredný výbor Československého   zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV) a transformoval sa na Slovenské združenie telesnej kultúry, vznikli v rozpätí niekoľkých dní ešte aj dve nové významné športové subjekty: Asociácia telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky (ATJK SR) a Asociácia športových zväzov SR (AŠZ SR).

Prvý si prevzal pod svoje krídla TJ a kluby a druhý slovenské športové zväzy. Z nového združenia zväzov sa neskôr osamostatnil Slovenský futbalový zväz (SFZ) a po ňom aj skupina športových subjektov zameraná na masový a rekreačný šport, ktorá združila zväzy pod názvom Asociácia telovýchovných a turistických aktivít (ATTA). Neskôr zmenila názov na Asociácia športu pre všetkých (AŠPV). Práve tieto štyri kľúčové organizácie (AŠZ SR, ATJK SR, SFZ a AŠPV) sa stali základnými piliermi Slovenského združenia telesnej kultúry, ktoré postupne prevádzalo plnenie servisných úloh a svoje kompetencie na tieto štyri organizácie, až mu nakoniec zostalo v náplni iba spravovanie spoločného majetku. Po likvidácii a následnom vysporiadaní majetku, SZTK z rozhodnutia svojich členov ukončilo oficiálne svoju existenciu k 30.12.2016

Asociácia športových zväzov pod vedením svojho prvého predsedu, neskôr prezidenta, Antona Ihringa rázne presadzovala a obhajovala záujmy športových zväzov v časoch chaotickej transformácie celého slovenského športu, keď výrazne poklesol záujem štátu o túto oblasť. Po rozdelení Československa na samostatné štáty ČR a SR sa slovenskí vládni predstavitelia zodpovední za šport postavili dosť macošsky k telovýchove a športu. Pri plánovaní rozpočtu akosi pozabudli, že k dovtedajším povinnostiam športových zväzov pribudla jedna nová, veľmi dôležitá a tiež dosť nákladná oblasť – zabezpečenie reprezentácie Slovenska na vrcholných podujatiach (dovtedy bola hradená predovšetkým z federálnych zdrojov). A svoje vtedy urobila aj vysoká inflácia, ktorá každoročne výrazne ukrajovala z hodnoty reálneho rozpočtu celého slovenského športu, ako aj úplné odrezanie športového hnutia od príjmov tvorených z výnosov z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier.

Asociácia športových zväzov zabezpečovala pre svojich členov spočiatku komplexné služby (ekonomiku, personalistiku, mzdy, logistiku, archív), zastupovala ich voči štátnym a vládnym orgánom, ako aj iným športovým organizáciám v SR i zahraničí. Od r. 1995 sa stala reprezentantom Slovenska v Európskom združení mimovládnych športových organizácií (ENGSO). V r. 2000 si zmenila názov na Konfederáciu športových zväzov SR a prijala aj skupinu malých neolympijských športov. Od r. 2004 stojí na jej čele Marián Kukumberg (A. Ihring sa stal čestným prezidentom). KŠZ SR mala ambície vytvoriť aj strešnú organizáciu slovenského športu. Pokúsila sa už za šéfovania M. Kukumberga, keď voľné združenie športových subjektov malo byť vytvorené z niekoľkých menších zastrešujúcich  organizácií, ako aj samostatných subjektov SFZ a SZĽH. Tento plán vtedy stroskotal na neprimeraných požiadavkách vedenia ľadového hokeja v pripravovanej strešnej organizácii. O pár rokov podobný zámer inicioval predseda SOV František Chmelár na báze SOV, ale jeho snahu vtedy torpédoval SFZ.

KŠZ SR zohrala významnú rolu pri tvorbe legislatívy týkajúcej sa slovenského športu. Výrazne sa angažovala napr. v diskusii k obsahu Zákona o športe a aspoň čiastočne zmiernila jeho necitlivé dopady na slovenský šport.

Do tretice prišiel s plánom na vytvorenie strešnej organizácie celého slovenského športu Anton Siekel. Ten už pri svojej kandidatúre na post prezidenta SOV proklamoval túto ambíciu. Stotožnila sa s ňou aj drvivá väčšina vyše päťdesiatky športových zväzov združených v KŠZ SR a aktívne sa spolupodieľala  na vytvorení  Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), ktorý vznikol 7.12.2018. V nasledujúcom roku valné zhromaždenie KŠZ SR konštatovalo,  že zastupovanie prakticky totožných športových zväzov dvoma organizáciami by už bolo vzhľadom na silu a pôsobnosť SOŠV duplicitné a rozhodlo k 31.12.2019 ukončiť svoju činnosť. Ešte pred tým došlo k dohode, že SOŠV prevezme pracovníkov KŠZ SR a časť špecifických úloh, ktoré zabezpečovala KŠZ SR (členstvo v ENGSO, súťaže Dunajského pohára, účasť na Svetových hrách, organizovanie Športfestivalu a ankety o najúspešnejšieho športovca SR v neolympijských športoch, vydávanie Kroniky športu i servis pošty).

Po 29 rokoch uzatvára svoju činnosť KŠZ SR, ktorá sa významne pričinila o rozvoj slovenského športu ako aj o vytváranie podmienok pre činnosť svojich členov. Ako jeden z mála celoslovenských športových subjektov nebola KŠZ SR financovaná štátom, ale na jej činnosť sa skladali jednotlivé členské športové zväzy, To jej umožňovalo nezávislý postoj pri rokovaniach so štátom a efektívne presadzovanie záujmov združených členov. Významne pomohla najmä stredným a menším zväzom, ako aj neolympijským športom. Dnes už sú prakticky všetci členovia KŠZ SR aj členmi SOŠV a majú tak za sebou silnú strešnú organizáciu, ktorá je reprezentantom celého slovenského športu.

Zdenko Kríž
generálny sekretár KŠZ SR
a viceprezident SOŠV